Mýty o prefabrikovaných stropoch: Praskajú spoje a sú hlučné?

Rozhodujete sa pre nový strop a niekto vás straší prasklinami medzi panelmi? Alebo sa bojíte, že v dome s prefabrikovaným stropom budete počuť každý krok? Okolo betónových panelov koluje množstvo mýtov, ktoré majú korene v minulej ére stavebníctva. Dnešná technológia predpätého betónu je však niekde úplne inde.

V PREFA Michalovce sa denne stretávame s otázkami budúcich majiteľov domov. Poďme si tie najčastejšie mýty rozobrať na drobné a pozrieť sa, čo je pravda a čo len prežitok.

Mýtus č. 1: "Spoje medzi panelmi po čase prasknú"

Toto je najväčší strašiak. Mnohí si pamätajú panelové byty zo 70. rokov, kde sa v rohoch a na stropoch objavovali trhliny.

Pravda: Vznik trhlín v pozdĺžnych škárach medzi predpätými panelmi je známy jav, s ktorým treba pri návrhu a realizácii počítať. Hoci samotné panely sú vyrobené z vysokopevnostného betónu, spoj medzi nimi (zálievka) je "slabším článkom", ktorý musí prenášať zložité sily. Na základe technických manuálov sú hlavné príčiny a riešenia nasledovné:

Prečo spoje praskajú?

1. Objemové zmeny (Teplota a zmršťovanie): Betón panelov aj zálievky v čase pracuje. Zmršťovanie betónu a teplotné rozdiely spôsobujú, že panely majú tendenciu sa skracovať alebo rozťahovať. Ak sú tieto pohyby obmedzené (napríklad tuhým uchytením v stene), vznikajú v škárach ťahové sily, ktoré môžu viesť k trhlinám,. Tento jav je kritický najmä pri strešných konštrukciách, ktoré sú vystavené väčším teplotným výkyvom.
2. Rozdielne priehyby (Diferenciálny pohyb): Susedné panely môžu mať rôzne vzopätie (nadvýšenie) už z výroby, alebo môžu byť zaťažené rozdielne (napr. priečka na jednom paneli, prázdny susedný panel). To spôsobuje strihové napätie v pozdĺžnej škáre. Ak zálievka alebo profilácia bočnej steny panelu toto napätie neprenesie, spoj praskne.
3. Nekvalitná realizácia zálievky: Technické príručky zdôrazňujú, že kvalita zálievky je kritická. Častou chybou je, že boky panelov nie sú pred zaliatím navlhčené (betón panelu "vypije" vodu zo zálievky, tá sa spáli a nelepí), alebo je škára znečistená. Taktiež použitie betónu s nevhodnou zrnitosťou (odporúča sa max. 8 mm) vedie k nedokonalému vyplneniu.

Ako tomu predísť alebo to riešiť?

1. Priznaná škára (V-škára): Najistejším riešením je nesnažiť sa vytvoriť dokonale hladký strop, ale "priznať" škáru. Spodné hrany panelov sú skosené, čo vytvára viditeľný "V" profil. Ak sa táto škára len vymaľuje a netmelí sa do roviny, prípadná vlasová trhlina v hĺbke spoja nie je viditeľná.
2. Použitie pružných tmelov: Ak je požiadavka na vyplnenie škáry, nesmie sa použiť tvrdá cementová malta až po povrch. Odporúča sa použiť trvale pružný polyuretánový (PU) tmel (napr. Sikaflex), ktorý dokáže absorbovať mikropohyby panelov bez toho, aby praskol.
3. Zálievková a vencová výstuž: Pre zabezpečenie spolupôsobenia panelov (aby sa hýbali spolu a nie každý zvlášť) je nutné do každej škáry vložiť zálievkovú výstuž a riadne ju zakotviť do venca,. To pomáha distribuovať zaťaženie a obmedzuje otváranie škár.
4. Nadbetonávka (Spriahajúca doska): Najspoľahlivejším (ale najdrahším) riešením proti praskaniu je vytvorenie železobetónovej nadbetonávky vystuženej sieťovinou ("kari sieť"). Tým sa vytvorí tuhá monolitická doska, ktorá eliminuje vzájomný pohyb panelov.

Záver: Áno, spoje praskajú, ak sú realizované "natvrdo" bez rešpektovania fyzikálnych vlastností panelov. Pri správnom návrhu (priznaná škára alebo pružný tmel) je však tento jav eliminovaný alebo vizuálne skrytý.

Mýtus č. 2: "Panelový strop je hlučný"

Odpoveď na otázku, či je panelový strop hlučný, nie je jednoznačné "áno" alebo "nie", pretože závisí od toho, o aký druh hluku ide (prenos hlasu vs. dupot) a ako je zrealizovaná podlaha nad ním.

1. Hluk šíriaci sa vzduchom (Reč, TV, hudba) – Dobrý izolant

Panelový strop sám o sebe funguje ako veľmi dobrá bariéra proti hluku šíriacemu sa vzduchom. Vďaka svojej vysokej plošnej hmotnosti (podobne ako monolitický betón) zvuk "pohlcuje" a neprenáša ho ľahko k susedom.

• Vzduchová nepriezvučnosť (Rw​): Čím je panel hrubší a ťažší, tým lepšie izoluje.
  • Panel 200 mm: Rw​≈50 dB.
  • Panel 265 mm: Rw​≈54 dB.
  • Panel 320 mm: Rw​≈55 dB.

Tieto hodnoty sú porovnateľné s plnými železobetónovými stropmi a pre bežné bývanie sú dostatočné.

1. Kročajový hluk (Dupot, pád predmetov) – Problém (ak je holý)

Samotný betónový panel je "hlučný" v zmysle prenosu vibrácií. Ak by ste chodili priamo po holom paneli, kročajový hluk sa prenáša konštrukciou veľmi intenzívne.

• Hladina kročajového hluku (Lnw​): Holé panely majú vysoké hodnoty (čím vyššie číslo, tým horšie), ktoré vysoko prekračujú hygienické normy pre bývanie (zvyčajne limit cca 55 dB).
  • Panel 200 mm: Lnw​≈85 dB.
  • Panel 265 mm: Lnw​≈82 dB.
  • Panel 320 mm: Lnw​≈80 dB.

Riešenie: Aby strop nebol "hlučný", je nevyhnutné použiť v skladbe podlahy zvukovú izoláciu.

• Plávajúca podlaha: Najúčinnejším riešením je oddeliť nášľapnú vrstvu (poter + parkety/dlažba) od nosného panelu vrstvou kročajovej izolácie (napr. minerálna vlna alebo elastifikovaný polystyrén).
• Koberce a podložky: Koberec s podložkou dokáže výrazne zvýšiť index krokovej nepriezvučnosti (IIC) z hodnoty cca 23 (holý betón) na cca 69–73 (s kobercom), čo je obrovský rozdiel.

Zhrnutie pre prax

• Je počuť susedov rozprávať? Nie, betónové panely tlmia hlasy veľmi dobre (cca 50–59 dB).
• Je počuť dupot? Áno, ak je podlaha zle zrealizovaná. Ak je však na paneli správne urobená "plávajúca podlaha" s kročajovou izoláciou, panelový strop spĺňa prísne normy na bývanie rovnako ako monolit.